Milujeme záhady, jednu, na ktorú nemajú ani vedci zatiaľ odpoveď, nám ponúkne Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Detektor nad Antarktídou zachytil rádiové impulzy, ktoré akoby vychádzali priamo z ľadu, pod neobvyklým uhlom tridsať stupňov. Prichádzali z miest, kde nie je žiadny možný zdroj, takže museli prísť z väčšej vzdialenosti. Pôsobilo to tak, akoby putovali cez celú Zem a prekonali tak tisíce kilometrov cez horniny – čo ale nie je možné. Podľa toho, čo vieme o časticovej a vlnovej fyzike, by skrátka týmto materiálom neprešli. Vedci teraz riešia, ako je to možné a čo sa vlastne deje. Signály zaznamenal experiment ANITA, primárne detektor hľadá signály neutrín, ktoré dopadajú na Zem z vesmíru. Dokáže odhaliť rádiové emisie, ktoré tieto prchavé častice vydávajú pri interakcii s ľadom. Neobvykle ostrý uhol neznámych signálov vylučuje, že by mohlo ísť o reakcie neutrín narážajúcich na ľad. Ani žiadne ďalšie analýzy a modely nedokázali nájsť kvalitnú odpoveď, ktorá by priniesla vysvetlenie.
Takmer kompletnú, približne 146 000 rokov starú lebku dospelého muža našli takmer pred storočím v čínskom Charbine. Vedci určili, že ide o nový druh Homo Longi. Teraz však vedci z Inštitútu paleontológie a paleoantropológie v Pekingu tvrdia, že je to prvá známa lebka denisovana. Denisovanov identifikovali pred 13-timi rokmi na základe DNA z fragmentu prsta v sibírskej jaskyni a klasifikovali týchto ázijských hominidov ako blízkych príbuzných neandertálcov. Doteraz je k dispozícii len niekoľko ich kostí. Vedci v štúdii zverejnenej v časopise Science argumentujú analýzou bielkovín u súčasných ľudí a ľudoopov, neandertálcov a denisovanov, ktoré odhalili tri varianty, ktoré sa nachádzajú len u denisovanov a objavili sa aj v lebke z Charbinu. Zverejnená štúdia urobila medzi antropológmi riadny rozruch, isté je, že vedci budú potrebovať väčšiu vzorku pravekých proteínových variantov, aby mohli definitívne potvrdiť, že lebka z Charbinu skutočne patrí denisovanovi.
